Sobota, 21. apríl 2012. Krásne, slnečné ráno, aj keď trochu chladné. Pre väčšinu ľudí vytúžený deň voľna a relaxu po namáhavom pracovnom týždni, pre 10 žiakov a 1 pedagóga zo ZŠ Radoľa začiatok dlhej cesty s cieľovou stanicou Londýn. Po rozlúčke s rodičmi, súrodencami, starými rodičmi či domácimi miláčikmi všetci netrpezlivo nasadli do obrovského autobusu, pripravení stráviť v ňom minimálne nasledujúcich 24 hodín. Cesta však našťastie hladko ubehla. Všetci sme netrpezlivo čakali, aké to bude cestovať „Eurotunelom“, ale všetko dobre dopadlo – prežili sme to – so žuvačkami v ústach. Veď nachádzať sa 45m pod dnom mora nie je zábava.

V nedeľu doobeda sme dorazili do prímorského mesta Hastings, kde sme si pozreli pašerácke jaskyne (aj s čajkami sme mali robotu, však dievčatá?), hrad a akvárium. Ostal nám čas aj na osobné voľno, aby sme stihli minúť všetky libry... Vo večerných hodinách sme sa ubytovali v Combe Haven v mobilhomoch, ktoré boli čistučké a veľmi pekné.

V pondelok nás čakala celodenná čiastočne pešia prehliadka najznámejších pamätihodností a atrakcií Londýna. Ako prvé nás privítalo vyhliadkové kolo London Eye, žiaľ  z časových dôvodov sme nestihli jazdu, ale určite to napravíme v ďalšom školskom roku. Neobišli sme Big Ben, Westminster Abbey, Buckinghamský palác, londýnsku pevnosť, Tower of London, zdvíhací most Tower Bridge, Trafalgarské námestie a nádherné anglické parky.

Čerešničkou na torte bola pre všetkých vytúžená Oxford Street, po ktorej sa všetci okamžite rozbehli so zoznamami, čo treba kúpiť. Jedny hľadali „Conversky“, iní zase suveníry...

Nemenej zaujímavý bol i program nasledujúcich dní. Keďže slnko šetrilo hrejivými lúčmi a  nedoprialo nám krásne počasie po celý čas, museli sme všade nosiť dáždniky, ktoré sa nám nakoniec aj tak polámali -  padli za obeť Londýnskemu počasiu.

V utorok ráno sme sa premiestnili do vidieckeho mestečka Salisbury, ktoré sa spomína aj v DaVinciho kóde, mesta plného historických uličiek i typických anglických pubov. Potom naša cesta pokračovala ku Stonehenge – miestu svetového dedičstva UNESCO a celý deň sa skončil návštevou Brightonu – najznámejšieho a najobľúbenejšieho prímorského letoviska     Angličanov. Ostal nám čas aj na osobné voľno na móle Brighton Pier – zábavnom centre so stánkami, suvenírmi.

Na spiatočnej ceste domov sme si urobili krátku zastávku v Canterbury, ktoré je sídlom arcibiskupa – duchovnej hlavy anglikánskej cirkvi a rodiskom modernej angličtiny.

A tým sa náš výlet chýlil ku koncu. Pokračovali sme do prístavného mesta Dover, kde sme sa nalodili na trajekt. Bol to zážitok, lebo pršalo, more bolo rozbúrené, takže bolo zaujímavé sledovať ako sa lámu vlny.

Týždeň však ubehol ako voda a nastal čas rozlúčky. Unavení, ale s množstvom zážitkov, spomienok a zaujímavých životných skúseností sme sa šťastne vrátili domov, kde už rodičia netrpezlivo očakávali svoje ratolesti.